Príbeh 22-mesačnej Laury
7. 1. 2010
Laura mala 22 mesiacov, keď dostala rotavírusovú gastroenteritídu. Laura sa jedného rána zobudila s mohutným vracaním a hnačkou, ktoré následne trvali približne 6 dní. Laurina hnačka a vracanie boli tak ťažké, že v priebehu prvých 2 dní mala viac ako 10 epizód hnačky a nebola schopná v žalúdku nič udržať.
Na druhý deň do večera bola Laura tak veľmi dehydrovaná, detská lekárka odporučila ísť s ňou na pohotovosť, kde by jej mohli vnútrožilne podať tekutiny.
Na pohotovosti Laure diagnostikovali rotavírusovú gastroenteritídu. Laurina stav sa po návrate z pohotovosti mierne zlepšil, ale na ďalší deň večer, v dôsledku stupňujúcej sa hnačky, sa opäť začal zhoršovať.
Keď sa na štvrtý deň ráno Laura zobudila, bola tak chorá, že jej mame sa zdalo, že vyzerá „takmer ako bez života“. Matka Zuzana hovorila, že to bola tá najhroznejšia vec, ktorú zažila.
Druhá skúsenosť s pohotovosťou bola pre Lauru opäť bolestivá. Laura bola tak dehydrovaná, že bolo pre sestričku ťažké nájsť žilu, aby jej mohla zaviesť infúziu – trvalo jej viac ako hodinu, kým sa jej nakoniec podarilo infúziu zaviesť.
Lauru si tento krát v nemocnici nechali, kde potom prespala nasledujúcich 48 hodín.
Na šiesty deň choroby sa Laure začali vracať sily, ale trvalo to mesiace, kým opäť nadobudla stratenú hmotnosť, čo bolo viac ako 10 % telesnej hmotnosti a kým sa úplne uzdravila z rotavírusovej infekcie.
Zuzana sa cítila veľmi frustrovaná z toho, že nemohla počas celého priebehu choroby pre svoje dieťa nič urobiť. Dokonca aj jej trpezlivá snaha o podávanie tekutín dcére počas niekoľkých dní bola bezúspešná a nezmenila priebeh ochorenia.